Tam, kde sú naše korene, tam rodnú reč krásou nazveme – v nej, človeče, máš svoje ľúbenie...
Tam sú moje korene, kde zdieľam radosť i bolenie... (Iconito)
Je dôležité, aby človek vedel, kde má korene, pretože potom vie, kde má domov, otvorenú náruč, nádej, lásku, pochopenie... Aj žiaci našej školy spoznávali svoje korene vďaka histórii vrytej do dreva rukami zručného rezbára, vďaka nádherným čipkám, ktoré sa paličkovaním tvoria aj niekoľko hodín, vďaka sladkému tajomstvu, ktoré sa ukrýva v sladkých medovníkoch. Spomienky a skúseností starších, pretavené do zaujímavého rozprávania, oživili putovanie za tradíciami a hodnotami nášho kraja a národa. Historické predmety, každý so svojou vlastnou históriou, umiestnené v priestoroch našej školy, dotvárali správny charakter Dňa ľudovej kultúry. Spevy, tance a hovorené slovo potvrdili, že žiaci našej školy nezabúdajú na svoje korene, tradície a domov.
Za všetko vám ďakujeme, že v žilách máme Vaše korene a krv, čo v nás drieme, je korením tejto zeme.
... nikdy nezabudneme, že v žilách máme vaše korene... (Iconito)