Kto sú vlastne tí dobrovoľníci, o ktorých v posledných dňoch tak veľa počujeme a vidíme ich ako nezištne pomáhajú iným a cudzím ľuďom?
Ich práca nie je prácou, je to poslanie... Poslanie, vďaka ktorému si môžeme uvedomiť, čo je podstatou ľudskosti a človečenstva – a to je blízkosť jedného človeka k druhému – bez ohľadu na to, či ide o známych alebo úplne neznámych ľudí, bez ohľadu na to, či je to počas krásnych chvíľ alebo počas životne hraničných chvíľ... Podstatou ľudskosti je, aby nikto nebol sám. Dobrovoľníci tvár ľudskosti ukazujú každý deň na ukrajinských hraniciach, ale aj mimo nich.
V rámci predmetov slovenský jazyk, dejepis a občianska náuka sme sa aj so žiakmi šiesteho a deviateho ročníka rozprávali o dobrovoľníctve a dobrovoľníkoch. Žiaci písali krásne zamyslenia na tému: Môj pohľad na dobrovoľníkov. Niektoré postrehy sme vybrali a poslali p. Novákovej Zolakovej. Postrehy detí ju veľmi potešili a žiakom poslala tento odkaz:
„Ďakujem veľmi, naozaj, za tieto vaše (aj vašich žiakov) povzbudivé slová. Odkážte im prosím toto: Dobrovoľník je človek, ktorý pomáha dobrovoľne. Málokedy o tom nejako dlho premýšľa, väčšinou koná spontánne a jediné na čo myslí, je „ako pomôcť“. Nemyslí v tej chvíli na odmenu, ani pochvalu, no ak príde (tá pochvala), zahreje to pri srdci a utvrdí to dobrovoľníka, že robí dobre. Každé jedno ďakujem nás posúva ďalej (a že ich teda bolo veľa). Každé jedno pozitívne slovo nám dáva silu vydržať . Aj vďaka vám vieme, že konáme správne a dúfame, že budeme dôkazom, že dobré srdcia ešte bijú.“
Názory našich žiakov sú tiež zverejnené na FB Občianske združenie Villa Szobránc (dňa 23. marca 2022).